PRIEVIDZA. V prievidzských materských školách nie je dostatok miesta pre všetky prihlásené deti a takmer deväťdesiat z nich prijať nemôžu. Ide o deti, ktoré nedosiahli potrebný vek, alebo nespĺňajú inú podmienku pre zaradenie do materskej školy.
Mimoriadne zlá je aj situácia pre rodičov postihnutých detí. V celom okrese sú odkázaní na jednu špeciálnu triedu v Prievidzi, ktorá spĺňa špecifické požiadavky malých škôlkarov. Tento rok trieda prijala len tri deti, viac nebolo možné z personálnych a kapacitných dôvodov.
Vedenie mesta upozornilo, že radnica nemá povinnosť zriaďovať špeciálne škôlky či triedy. "Prevádzka špeciálnej triedy v Materskej škole na Clementisovej ulici je nadštandardnou službou, ktorú mesto Prievidza zabezpečuje pre svojich obyvateľov," vysvetlil vedúci kancelárie primátorky Prievidze Alojz Vlčko.
Život sa zmení
Bojničanka Petra má tri a pol ročného syna Peťka, ktorému minulé leto diagnostikovali detský autizmus. Rodičia dlhšie tušili, že so synom nie je niečo v poriadku, pretože vôbec nerozprával. Diagnóza rodine paradoxne priniesla úľavu.
„Vďaka nej sme začali rozumieť jeho správaniu. Vedeli sme, že synovo špecifické správanie nie je spôsobené tým, že je nevychovaný či nezvládnutý, že sme ako rodičia nezlyhali,“ vysvetlila Petra.
Život jej rodiny sa úplne zmenil, všetci sa novej situácii museli prispôsobiť. „Náš byt aj celý život už vyzerá inak, no snažíme sa zo všetkých síl všetko spraviť pre to, aby sme Peťkovi vyšli v ústrety.“
Petra so synom nemôže chodiť niekam, kde je veľa ľudí, keď už má Peťko dosť návštevy, vie jej to dať patrične najavo. Má veľa stereotypov, ktoré sú pre neho dôležité. Ťažko znáša zmeny. „Veľkým problémom napríklad bolo, keď z mestského parku zmizol most,“ spomína jeho mamina.
Napriek diagnóze je presvedčená, že Peťkovi by spravil dobre pobyt v kolektíve, preto ho prihlásili do špeciálnej škôlky. „Vlani sme sa hlásili do klasickej škôlky, no keď sme zistili diagnózu, Peťka vylúčili skôr, ako stihol nastúpiť,“ spomína Petra.
Jediná trieda
V okrese je podľa jej slov jediná trieda pre hendikepované deti v materskej škole na Ulici Clementisa v Prievidzi. Najbližšia je asi tridsať kilometrov odtiaľto. „Mali by sme možnosť denne jazdiť stodvadsať kilometrov, alebo syna nechať na internáte, s čím som sa doteraz nestotožnila,“ povedala Petra. So synom tak ostala doma.
Vedúca odboru školstva a starostlivosti o občana na Mestskom úrade v Prievidzi Vlasta Mikalsová vysvetlila, že do triedy môžu prijať maximálne osem detí s mentálnym postihnutím. „Tento rok sa uvoľnili tri miesta, ktoré sme obsadili a kapacita je tak naplnená na sto percent.“
Podľa jej slov mesto uvažuje o rozšírení tried pre hendikepovaných škôlkarov, no je o tom predčasné hovoriť, pretože doteraz nie je o ničom rozhodnuté.
Do kolektívu či nie?
Situácia sa Peťkovej rodine skomplikovala, mama sa nemohla naplno vrátiť do práce. S malými autistami totiž treba pracovať. Toto ochorenie síce nie je možné vyliečiť, ale dajú sa podchytiť jeho prejavy.
„Máloktorý rodič ale má na to vytvorené podmienky, nech sa snaží akokoľvek. Na inej úrovni to dokáže robiť odborník, špeciálny pedagóg.“
Myslí si, že jej synovi by prospelo, keby bol v kolektíve.
„Mám pocit, že by synovi pomohol iný režim v škôlke. Doma to nie je ono, pretože ma vníma predovšetkým ako mamu, nie ako pedagóga, učiteľa. Potrebuje autoritu,“ myslí si mama.
Jej slová potvrdila aj špeciálna pedagogička Lenka Zetochová.
„Existuje účinná metóda, ktorou sa deti v našich školách a škôlkach pre žiakov s autizmom vzdelávajú. Z tohto pohľadu je zaradenie dieťaťa do materskej školy veľmi prínosné,“ povedala.
Upozornila však, že klasická škôlka pre malého autistu nemusí byť vhodná. Závisí od druhu a miery postihnutia. „Nie vždy je integrácia, vzhľadom k závažnosti postihnutia, úspešná. Náročné prostredie bežných tried môže viesť k zlyhaniu dieťaťa,“ vysvetlila.
Petra chce na budúci rok opäť zapísať syna do škôlky a bude dúfať, že ho prijmú. Ak nie, musí s ním ostať doma a využiť pomoc príbuzných.
Lenka Zetochová vysvetlila, že takto funguje veľa rodičov hendikepovaných detí. „Môžu navštevovať centrum špeciálno-pedagogického poradenstva, kde dostanú potrebné informácie o diagnóze, špeciálnej intervencii a pre dieťa môže byť vytvorený individuálny program, podľa ktorého rodičia doma postupujú. Môžu sa tiež angažovať v občianskom združení SPOSA-P, kde si vzájomne pomáhajú a organizujú spoločné aktivity.“
Deň autizmu
Podľa špeciálnej pedagogičky viac ako samotní autisti, majú s autizmom problémy ich blízki. „Nie je ľahké umiestniť svoje dieťa do predškolského zariadenia. A po ukončení základnej a strednej školy nájsť vhodné pobytové zariadenie. U nás nie žiaden stacionár, kde by dospelé deti mohli byť a udržiavať nadobudnuté schopnosti a rodina tak mohla zabezpečiť bežné fungovanie domácnosti.“
Problematikou tohto ochorenia sa zaoberá množstvo organizácií po celom svete. Druhý apríl je Svetovým dňom povedomia o autizme. Jeho súčasťou je kampaň light it up blue (vyfarbi na modro) – na modro sa rozsvecujú budovy, pamiatky, inštitúcie. Modrá je farba komunikácie a práve v tejto oblasti majú autisti najväčší problém. Kampaň má ľudí informovať a pomôcť autistom sa adaptovať. Jej motto je tento rok Aby autisti neostali v aute a vyjadruje snahu začleniť ich do spoločnosti.
Tento rok sa zapojí aj bojnický zámok, zamestnanci budú oblečení v modrom a návštevníkom rozdajú informačné materiály.
