PRIEVIDZA. Pri príležitosti výročia nežnej revolúcie a Dňa Študentstva pripravil Ivan Sýkora so svojím tímom v rámci organizácie Človek v ohrození akciu pre stredoškolákov. Premietli im dokument o tom, ako to tesne po novembrovej revolúcii u nás naozaj bolo. Príbeh ľudí, ktorí menili Slovensko v období od novembra 1989 po slobodné voľby v júni 1990. Bez predstierania falošnej objektivity.
Po projekcii mali jedinečnú možnosť dozvedieť sa ešte viac v diskusii s manželmi Bútorovcami. Martin bol spoluzakladateľom hnutia Verejnosť proti násiliu, študenti teda dostali jasné informácie. Spoločne rozprávali i o neskoršom pôsobení manželov na veľvyslanectve v Amerike či o ich publikačnej činnosti.
Ideály po dvadsiatich rokoch
V období nežnej revolúcie boli predovšetkým aktéri plní nadšenia a ideálov. Zmenilo sa to? Zora Bútorová dúfa, že ideály zostali. Pretože oni sú svetlo, ku ktorému spejeme. Musíme ale rátať s tým, že cesta nie je jednoduchá. „V tom čase mali ľudia pocit, že robia na niečom veľkom, zlomovom, ale tiež bolo potrebné tieto ideály u nich vzbudiť," pokračuje Martin. Vtedajší režim sa predsa nevzdal len tak. Dnes podľa oboch ide o to, ako s tým, čo sme vydobili, naložíme. Pretože okrem ideálov tu zostala zásadná zmena politického systému, demokratické pravidlá, geopolitické začlenenie.
Každý má moc pre zmenu
Obaja zhodne tvrdia, že Slovensko je stále krajinou, kde sa dá veľa zmeniť a šancí je oveľa viac, ako si vôbec na prvý pohľad dokážeme uvedomiť. Ako príklad uviedol Martin situáciu spred pol roka, kedy prišla na pretras verzia veľmi formálneho a byrokratického vlasteneckého zákona.
Na facebooku sa zorganizovala tisícka stredoškolákov, ktorí na problém poukázali a o dva dni bola verzia zákona zmiernená. Zora prejavila určité sklamanie zo súčasnej názorovej netolerancie, klientelizmu, rodinkárstva, korupcie, no zároveň vieru v silu každého jedného hlasu pre zmenu. Martin dokončil príkladom z dejín, keď v 70-tych rokoch republiku obsadili sovietske tanky, predstavitelia tvrdili, že to je pravý a jediný socializmus, hoci to bol teror na ľudí.
Teraz hrozí to, že mnohí budú brať súčasný stav ako pravý kapitalizmus, čo nie je pravda. Vtedy sa zmena podarila, čo je jasným dôkazom, že treba bojovať za práva a vydobiť si ich.
Michal Jantoška
Určite má. Nebyť toho dňa, stále by sme sa borili s dobou, s ktorou sme sa borili. Nemali by sme otvorené dvere, toľko možností pre získavanie nových poznatkov. Možno i teraz by sme žili v klietke, v určitom diktáte. To najhoršie je asi za nami, ale stále je tu kopa problémov, ktoré treba riešiť. Myslím si, že práve my sme tá generácia, čo s tým môže a má niečo urobiť.
Radek a Jana Babkovci
V našich dejinách došlo k zrušeniu nadvlády komunistov, dočkali sme sa slobody, môžeme cestovať, kam chceme a nikto nám nestojí za chrbtom. Je to sloboda do dôsledkov, vrátane svedomia. No dnes ten boj neskončil, musíme bojovať proti mafiánom v mestskej i štátnej politike, v živote. Aby každý človek rozmýšľal a neveril rečiam bez toho, že by si ich overil.
Ľubica
Samozrejme patrí k našim dejinám. Chodili sme na námestia a verili, že je to pre dobrú vec. Na námestí sme boli i tento 17. november a pripomenuli si udalosti. Je to sloboda. Veľa sa síce zmenilo, ale nemyslím si, že je to všetko. Pracovať treba i naďalej, pretože stále je na čom. Prišli nové problémy.
Ernest
Má veľký význam a určite to nie je konečný proces. Ja som mal za minulého režimu veľké problémy, pretože brata som mal vo Švajčiarsku. Nemohol som ho navštevovať. To sa vyriešilo, ale prišli zase iné problémy. Klientelizmus, korupcia, drogy, trestná činnosť. Teraz mám v zahraničí syna, lebo mladí u nás nedostávajú adekvátne príležitosti.
Jakub
Má význam. Vďaka udalostiam, ktoré sa stali, môžeme cestovať, rozvíjať sa. Vedomosti o tom, čo všetko sa vtedy udialo, si stále rozširujem. Podľa mňa je tento proces ukončený a dopadlo to tak, ako to teraz je. Na nás, mladých ľuďoch závisí ďalšie uberanie sa dejín a mali by sme sa na procese aktívne zúčastňovať.Autor: Katarína Vráblová